DE-povídky

Celá poviedka bude rozdelená na 2 časti:1) úvod kde načrtnem situáciu v ktorej sa poviedka odohráva

 

1)      Bola vojna. Už dlhých 5 rokov zúrila krvavá vojna medzi drakmi. V posledných mesiacoch ale celý konflikt nabral na obrátkach a boj naplno prepukol aj medzi nižšími rasami. Temný Spolok- skuruti,škreti,barbari,nekomanti,mágovia- napadol národy Aliancie -ľudia,trpaslíci,enti,elfovia,hobiti- a nemilosrdne plieni ich zeme. My- modré draky- sme sa pridali na stranu Aliancie.

 

2)      Bola tma. Karag stál na severnej veži hradu Kerak v Belnore. Kerak bol centrom Aliancie   na juhu. Cez deň sa hemžil všemožnými rasami a obchodníkmi z ďaleka ale aj z blízka no večer sa obliekol do temného kabáta noci a mestské hradby obklopila hustá hmla cez ktorú bežný smrteľníci nevideli nič. On ale nebol bežný smrteľník, on bol drak. Mal rád svoju prácu. Vždy rád pozoroval mesto, miloval jeho nočný klud a pokoj. „Stále snívaš?“ ozval sa zrazu hlas za ním. Karag vedel, že oný hlas patrí jeho ľudskému priateľovi Azraelovi. „Nie viac ako obvykle.“ odpovedal s úsmevom na tvári Karag. „Vieš to- „Ticho“ sykol zrazu Karag. „Videl si to?“ „Čo?“ spýtal sa nechápavo Azrael. „Tam vzadu...“ Jeho ďalšie slová zanikli v ohlušujúcej explózii. „Prišlo to od mestskej brány“ zvolal Azrael. „By na poplach!“ prikázal Karag. Azraelovi to nebolo treba dvakrát hovoriť, okamžite sa otočil a utekal dnu do veže. Karag roztiahol krídla a vzlietol....

 

Generál Blackstoe sedel vo svojej izbe za stolom a písal správu. Zrazu začul výbuch a stôl sa jemne zatriasol. Najskôr si myslel, že sa mu to len zdalo no potom to prišlo znova....a zas.....a zas. Bolo to ako rytmické údery srdca. Postavil sa od stola a otvoril dvere, mala tam stáť stráž ktorej sa chcel spýtať čo sa deje. Miesto stráže tam však objavil jeden veľký chaos. Po chodbe pobehovali vojaci a smerovali smerom von z hradu. Okrem vojakov tam bolo aj niekoľko civilistov, ktorý rovnako ako on, zvedavo pozorovali dianie na chodbe. Chytil jedného ľudského vojaka za ruku a zvolal naňho: „Čo sa deje?“. Vojak sa naňho pozrel a odpovedal: „Kerak je pod útokom“, a bez ďalších rečí sa ponáhľal za ostatnými. Blackstone ostal stáť uprostred dverí ako obarený. Zavrel dvere a ponáhľal sa na nádvorie.....

 

Karag krúžil nad mestom a hodnotil situáciu. Videl roztrieštenú bránu, desiatky katapultov pálili ohnivé projektili na budovy v blízkosti hradieb. Celým mestom sa niesol krik a prvé požiare mu dodávali atmosféru strachu a skazy. Svojím zrakom videl ako sa cez pozostatky brány do mesta predierajú skuruti a škreti zatil čo barbari obsluhovali skazonosné katapulty. Z hradieb ich bombardovali šípmi stráže na hradbách, ktoré boli ale prirýchlo zabíjané zrejme mágmi, keďže mizli v modrom ohni a zúfalo sa vrhali z hradieb. Proti útočníkom sa hrdinsky postavili prvé oddiely obrancov, ktoré sa stihli zmobilizovať. Karag sa rozhliadol po bojisku a vybral si ciel na nálet, vzápätí sa strmhlavo vrhol dole. Zamieril si to k bráne. Tesne pred ňou prudko spomalil a vychrlil oheň. Brána okamžite začala horieť. „Toto ich snáď spomalí“ pomyslel si Karag a na jeho jašteričej tvári sa objavil úsmev. Jeho radosť však netrvala dlho, zrazu sa plamene zmenili na modré a zmizli, brána bola opäť priechodná. „Ctssss, mágovia, ako ich len nemám rád.“ Obrátil sa a nálet zopakoval no teraz sa plamene ani k bráne nedostali, neškodne sa vyparili. Karag sa otočil a začal krúžiť nad mestom a hľadať nový ciel.

Rozhodol sa pomôcť vojakom na zemi. Znova sa strmhlavo vrhol k zemi, tesne pred ňou spomalil a zapálil tak niekoľko skurutov. Nálet zopakoval štyrikrát a nakoniec zosadol a pridal k boju.

 

Azrael utekal na nádvorie. Potom ako spustil poplach boli všetci vojaci zvolaný na hlavné nádvorie kde dostanú rozkazy. Keď tam dorazil, videl veľký zástup vojakov z každej rasy Aliancie- trpaslíkov s obrími kladivami, pyšných elfov s lukmi, malých hobitov s dýkami a rozospatých ale odhodlaných ľudí, chýbali len enti, tí už ale bojovali. V rýchlosti bolo jeho oddielu oznámené, že má ísť k bráne. Ich veliteľ Marcus nasadol na koňa a vyrazil. Ostatný nasledovali jeho príkladu a o pár minút nechali nádvorie za sebou. Presvišťali bránou do hradu a mierili k mestskej bráne odkiaľ stúpal dym a bolo počuť zvuky boja. Čím bližšie sa k bráne dostávali, tým sa to zhoršovalo. Azraelove myšlienky prerušil Marcusov rozkaz: „Taste meče a nenechajte sa zabiť.“ Sotva to dopovedal otvorilo sa pred nimi peklo. Skuruti utvorili množstvo klinov a zakusovali sa nimi do vojakov Aliancie. Ich oddiel si to nasmeroval presne na takýto klin. Azrael tasil meč a dúfal, že to prežije.

 

Karag mávol labou a pazúrmi preklal jedného skuruta, ďalšieho zadupol a po ďalšom vychrlil plameň. Nemusel sa ani nejak zvlášť namáhať, stačilo sa točiť v kruhu a skuruti zomierali aj sami. Skupina skurutov sa mu pokúšala vyliezť po chrbte no on sebou trhol a úbohý malý skurutkovia z neho popadali. A zas vychrlil plamene aby odrazil skupinku skurutov, ktorá sa ho pokúšala zabiť. Keď sa chystal zabiť ďalšie zrazu v boku pocítil neskutočnú bolesť, bolesť a teplo. Cítil spáleninu. V agónii sa ohnal chvostom no namiesto toho aby nepriateľ s ľahkosťou odletel narazil jeho chvost do niečoho pevného. Karag sa obzrel a zbadal.....draka. To ho naozaj ohromilo, toto nečakal. Nebolo pochýb, bol to červený drak. Obzrel sa práve včas, pretože drak chcel vychrliť ďalšiu dávku. Karag však roztiahol krídla a vzlietol, plameň mu našťastie len olizol koniec chvosta. Obzrel sa za seba a videl, že červený ide za ním. Ako si myslel. Vo vzduchu bol jeden z najlepších a dúfal, že to bude stačiť.

 

Tomu čo nasledovalo potom nemohol uveriť. Namiesto toho aby sa zrazili s klinom sa celý ich oddiel zrazil so....vzduchom. To malo katastrofické následky pretože prvý z ich oddielu sa aj s koňmi zrútili na zem a ostatný do nich proste vrazili. Azrael mal šťastie, išiel jeden z posledných ale aj tam mu kôň bol nanič keďže skuruti neškodne prešli po mŕtvolách jeho priateľov a zabíjali tých čo náraz prežili. Azrael zosadol z koňa a spolu s preživšími sa postavil prichádzajúcim skurutom. Na jeho prekvapenie jeho meč prešiel vzduchom a zarezal sa skurutovi do boku. „Už ťa štít nechráni však?“ povedal posmešne Azrael a skuruta dorazil. Následne sa naňho vrhol ďalší skurut. Sekol mu po hlave ale Azrael sa našťastie uhol. Sekol mečom a poslal skuruta k zemi. Obzrel sa a s hrôzou zistil, že sa ocitá na bojisku pomaly sám. Vrhol sa proti ďalšiemu a začal si presekávať cestu von. Zložil ďalšieho skuruta a s úľavou zistil, že mu na pomoc pribehla parta trpaslíkov. Tí začali mlátiť do skurutov a po chvíli ich zatlačili späť. Všade okolo bol chaos. Hordy skurutov a škretov sa stále valili bránou ale čo bolo horšie nekromanti posielali proti nim hordy zombie a barbari neúnavne ostreľovali mesto. Azrael mal teraz ale dôležitejšiu úlohu. Jeho oddiel boj jeden z prvých jázd ktoré boli vyslané. Ak by sa dostal do velenia včas mal by šancu ich varovať a zabrániť tak smrti stoviek vojakov. Rozhodol sa, musí sa vrátiť späť. Rozbehol sa smerom od boja späť k hradu.

 

Karag stále stúpal. Rozhodol sa, dostať sa do oblakov a skúsiť sa skryť jeho prenasledovateľovi a prepadnúť ho zo zálohy. Karag vletel do oblaku a presne ako dúfal jeho prenasledovateľ sa zastavil. To bola jeho šanca. Vyrútil sa z oblaku a sekol svojho protivníka do hrude. Ten útok nečakal a zreval od bolesti. Karag hodlal dostať z momentu prekvapenia maximum. Otvoril do široka tlamu pokúsal červeného do krku a ten sa zrútil z oblohy. Karag spokojne zavrčal a letel späť k mestu.

 

Azrael sa zakrádal rozvalinami budov. Bolo to strašné, aj budovy ďaleko do brány boli zničené. Nepriatelia sa potulovali po meste. Azrael kráčal po ulici a zízal na tú skazu. V tom zbadal chrám s vežami. Rozhodol sa, že sa z jednej z nich rozhliadne aby získal prehľad o nepriateľovi. Prešiel bránou až ku schodisku, vystúpal po ňom a podišiel k balkónu. To čo zbadal mu vyrazilo dych. Nepriateľ postupoval z každej strany smerom k hradu. Bolo mu jasné, že neuspel. Nestihol varovať velenie, väčšina jazdcov bola po smrti. Teraz sa musel dostať čo najrýchlejšie do hradu. Zbehol po schodoch a vybehol z chrámu a najrýchlejšie ako vládal bežal k hradu. Už ho videl a to mu dodalo sily. Zrýchlil no v tom mu nohy prepadli a on sa zaryl tvárou do ulice. Rýchlo sa pozbieral a obzrel sa. Obkľučovala ho tlupa škretov. Tasil meč a vrhol sa na jedného z nich. Ten to nečakal a po údere mečom sa porúčal za ním. Ten čo stál za ním jeho príkladu nasledoval. „Fajn“, pomyslel si Azrael „dvaja dole, traja ostávajú.“ Teraz zaútočili škreti, každý z jednej strany. Prvému sa uhol, druhého kopol a tretiemu ledva stihol vykryť ranu mečom. Škreti tento postup opakovali a Azrael vedel, že to takto dlho nevydrží. Opäť sa prvému uhol no miesto kopu tentokrát po ňom sekol, škret to nečakal a nabodol sa na jeho meč. Azrael to však nedomyslel, kým stihol vytiahnuť meč tak tretí škret sa po ňom vrhol, sekol mečom......a.....zmizol v plameni. Azrale využil prekvapenie posledného škreta a prebodol ho. Pozrel sa na nebo a zbadal Karaga ako sa k nemu rúti. Keď dosadol skríkol naňo: „Nasadaj, ide sa do hradu“. Azraelovi to nebolo treba dvakrát hovoriť. Vyštveral sa na Karaga a už leteli k hradu. Azrael sa díval na mesto-videl horieť domy, videl umierať vojakov, videl ako sa celé čaty dostávajú do obkľúčenia a bolo mu jasné, že o chvíľu ich pobijú. Videl hordy škretov a skurutov ako si klstia cestu mestom. Videl barbarou ako tlačia svoje monštrózne stroje k hradu, videl obrovskú skazu. Bitka o mesto sa skončila ale bitka o Kerak sa práve začala.